späť na menu

Martin Pollák

Mobil

 

Keď občas v sobotu cestujem autobusom, vidím, ako sa všetky ženy maznajú so svojimi mobilmi. Sedím zvyčajne pri okne a často som zamyslený, ale pozorne si všímam, čo sa deje naokolo.

Aby ste si to zle nevysvetľovali, ja nie som nejaký donchuan, ktorý sa otočí za každou sukňou. Cudzie ženy ma nezaujímajú. Nosia provokatívne výstrihy a topánky na vysokom podpätku, aby vynikli ich lýtka a zadok. Slušný manžel, ako ja, také veci ignoruje.

Mladé ženy, ale aj ženy v strednom veku, skláňajú hlavy nad telefónmi a usmievajú sa. Ťukajú do nich bruškami prstov a vzápätí sa hltavo a zmyselne vpíjajú zrakom do obrazoviek. Pery majú prekrvené a niekedy zrýchlene dýchajú. Z Discovery viem, že je to známka pohlavného vzrušenia u primátov. Preto mi je jasné, že nejde o žiadnu epidémiu čítania kníh. Ako hovorím, som ženatý muž. Moja láska zvykne brať celodenné služby na dispečingu a keď slúži v sobotu, rada si pochutná na domácej strave. Ja väčšinou navarím slepačiu polievku a upečiem bôčik s cesnakom – Martuškine obľúbené jedlo – a donesiem jej obed do práce. Držím obedár, starostlivo zabalený v hrubej utierke, v igelitke na kolenách. Vždy mám strach, že jedlo cestou vychladne. Moja žena, tej by to nevadilo.

– Mám v robote mikrovlnku, trdlo, povie mi občas.

To my sa tak doberáme. Ibaže ja si vravím, ako by to bolo, doniesť studené jedlo? Preto si vždy sadnem k oknu, jemne objímam igelitku a neuvoľním miesto dámam ani starším osobám, hoci ma to mrzí.

Občas predsa len obrátim hlavu od okna, aby som videl, či je dostatok miesta na sedenie pre všetkých. Vtedy to vidím na vlastné oči.

Vraj je teraz mnoho ľudí na nejakom Kecalkovi, to je sociálna sieť. Hovoril mi to sused Vinco. Ženy a muži si tam píšu oplzlé správy a flirtujú, aj keď sú zadaní. Je na to potrebné mať smartfón a pripojenie na internet.

Nemyslíte si, že som staromódny. Veď mám iba 4o rokov. Vždy, keď mám doma všetko porobené, zalejem si kávu, na manželkinom notebooku sa pripojím na sieť a čítam si zaujímavosti, aby som mal prehľad. Dovolila mi to, vôbec jej to nevadí. Raz som dokonca do prehliadača zadal heslo „Kecalek” a zobrazila sa mi modrožltá stránka, na ktorej ma vyzývali, aby som si stiahol aplikáciu a našiel osamelých ľudí vo svojom okolí. Preto viem, že Vinco neklamal.

Ja mám iba tlačidlový telefón. Na to moje telefonovanie stačí. Moja žena dlhé roky používala spoľahlivý mobil, ktorý sa vyklápal. Minulý týždeň Marta dostala od operátora smartfón. Zbadal som ho na stole v kuchyni, keď som utieral prach. Najprv som sa na nič nepýtal, Martuška bola unavená z práce a potrebovala si zdriemnuť. Keď sa ale neskôr večer usadila za stôl k večeri, nevydržal som a priamo sa spýtal. Som chlap a nebudem v sebe predsa dusiť obavy.

– Máš nový mobil?, opýtal som sa naoko ľahostajne, keď ho posúvala po stole, aby som jej mal kam položiť tanier.

– Jasné, odvetila potešene. – Dali mi ho k paušálu za euro. Super nie?

Nezdieľal som jej nadšenie.

– Teraz tieto mobily občas vybuchujú a sú poruchové, informoval som ju. Nechcel som jej kaziť radosť, iba ma ten nový mobil trocha rozhodil. Pátravo sa mi zahľadela do tváre, akoby chcela odhadnúť moju náladu. Potom sa ale usmiala. – Netráp sa, hlupáčik. Je to iba novšia verzia ďalšieho prístroja. Ty si tak konzervatívny! Som si toho vedomý. Nerád vymieňam veci, ktoré ešte spoľahlivo fungujú. Na svoj krájač, ktorý mám v kuchyni už 17 rokov, som napríklad dokonca pyšný! Mne sa prístroje nekazia.

– Ja sa iba pýtam. Dúfam že ti nepraskne tá veľká obrazovka. Jedz, vychladne ti to.

Ten večer sme už o novom mobile nehovorili. Martuška sa natiahla na gauč pri telke a zapla si svoj obľúbený seriál a ja som si v obývačke pri nej lepil model lietadla. BéEf stodeviatky.

Celú záležitosť so smartfónom som nedokázal hodiť za hlavu. Poznal som iba jedného človeka, ktorý by mi vedel pomôcť. Chlap v takej situácii musí mať kamaráta, s ktorým všeličo prediskutuje. Ten môj sa volá Vinco.

Býva hneď nad nami, je odo mňa starší hádam o 10 rokov a poberá invalidný dôchodok. Niečo s chrbtom. Predtým pracoval ako správca na gymnáziu, má teda dobrý všeobecný prehľad. Často sa u Vinca zasedím, on popíja šumivé víno a ja Vineu, debatujeme ako chlap s chlapom. Potom zbadám, že musím bežať, pretože je pol druhej a treba zohriať obed. Ale to iba keď Martuška končí v práci skôr. Inokedy u neho sedím aj do šiestej večer, aj keď Martuške to trocha prekáža.

Za Vincom môžem zájsť kedykoľvek. Vybehol som po schodoch, akonáhle žena odišla do práce.

Vedel som, že mi poradí. Tentokrát som sa ho nepýtal na názor okamžite. Pamätal som si, čo mi o veci hovoril minulý mesiac. O tom, aké je dnes ľahké zbaliť hoc aj vydatú ženu.

– Sú tam všetky. Na Kecalkovi. Iba si zvolíš podľa toho, čo o sebe ktorá píše a ak na teba berie, do týždňa máte rande. A ten jej muž o tom ani nemusí mať tušenie, prezradil mi.

Vinco je sveták. Čosi o ženách vie. Mne sa ale nechce veriť, že každá žena je niekde na sociálnej sieti a ponúka sa ako tovar, ktorý stačí položiť do košíka. Moju Martušku si nedokážem predstaviť ako položku na zozname, vec na polici s ošúchanou cenovkou.

V to ráno som chvíľu počkal, kým Vinco dopije svoju prvú fľašu vína a až potom som prešiel k hlavnej téme.

– Marta má nový smartfón, nadhodil som naoko ľahostajne. – Som zvedavý, dokedy jej vydrží.

– Tak to je normálka, prikývol Vinco. – Neboj sa, dnes sú tie hračky dosť spoľahlivé.

Nedokázal som ale zatajiť, že ma niečo trápi a kamarát to zbadal.

– Bojíš sa, že bude na Kecalkovi?

Vinco je taký. Dokáže rýchlo odhadnúť, na čo človek myslí. Ako mladý absolvoval dva semestre psychológie, vyzná sa v takých veciach.

– Poviem ti, čo si všímať.

Natiahol sa po fľaši vína. – Ak bude mať mobil stále pri sebe, aj keď prejde len z miestnosti do miestnosti, s niekým si píše.

Nechal mi chvíľku, než do mňa nová informácia vsiakne. – A keď sa jej spýtaš, či sa môžeš na niečo v jej mobile pozrieť a ona ho nebude chcieť dať z ruky, tak to máš na betón.

---

Ani neviem, ako uplynul týždeň. Poznáte to. Človek niekedy nevie, kam skôr skočiť. Vincove slová zapadli na dno košíka pod vrstvou iných chlapských starostí. Vypral som bielizeň a konečne poriadne vyčistil gaucovku. Možno by som na celú záležitosť so smartfónom zabudol, ale v nedeľu bola moja láska celý deň doma a ja som mal možnosť všimnúť si niekoľko znepokojivých vecí.

Tak v prvom rade tu bolo to cinkanie. Zvuk, ako vydával trpaslík v tej ruskej rozprávke. Spočiatku som si myslel, že niekde pred domom jazdia deti na bicykloch a vyzváňajú na zvončekoch. Na jar by to nebolo nič nezvyčajné. Cinknutie sa však akoby podchvíľou ozývalo raz z jednej, raz z inej miestnosti. Počul som ho aj počas vysávania. Máme s Martuškou trojizbový byt. Jedna z miestností mala pôvodne slúžiť ako detská izba, deti nám však osud nedoprial.

Opýtal som sa na ten zvuk Martušky. Ležala v obývačke pred televíziou. Mobil mala položený na bruchu, hneď vedľa mliečnej čokolády.

– Celý deň počujem nejaké cinkanie. Čo to je?

Martuška často dokáže nájsť odpovede na záhady môjho života. Teraz však skôr, než mi stačila odpovedať, obrazovka jej mobilu sa rozsvietila a telefón vydal zvuk. Ten istý, ktorý ma vyrušoval v myšlienkach od rána. Ostala v pomykove iba milióntinu sekundy.

– To môj telefón. Dačo tam musím nastaviť, povedala mi.

Tváril som sa, že mi tá odpoveď stačí a šiel som zapnúť práčku. Poznanie pravdy ma však mrazilo v hrudi. To vulgárne “Cink”, to je zvuk, ktorý sa ozve, keď je niekto píše, vedel som odrazu. Koľko bolo tých cinknutí od rána? Päťdesiat? Sto?

Predstava, že môjmu kvietku cudzí chlapi píšu na mobil, mi vohnal slzy do očí.

Tváril som sa, že nastavujem prací program, ale zmysly som mal napäté. Jemný zvonček na trpaslíkovej čiapke sa ozval ešte trikrát. Potom Martuška vstala a šla na toaletu. Potichu som prešiel do obývačky a venoval som rýchly pohľad gauču aj stolíku. Pokrkvaný obal z čokolády ležal na presklennej doske. Pod gauč zahodila zlomené špáradlo. Spod jej vankúšika, ledva badateľne trčali celofánové papieriky z cukríkov. Mobil tam nikde nebol.

Vzala si ho zo sebou aj na záchod.

---

My chlapi neplačeme. Keď som ale v pondelok ráno sedel u Vinca, mal som slzy má krajíčku.

– Viem, že už je tam aj ona. Píšu jej nadržaní chlapi, nariekal som.

Vinca moje emócie rozrušili. Doprial si dlhý dúšok vína a tresol fľašu na stôl.

– Mám nápad!, vyhŕkol. S výrazom bolesti vstal zo svojho kresla a otvoril horné dvierka na skrini. Vytiahol odtiaľ starú krabicu od topánok. Posadil sa a položil si ju na kolená.

– Mám tu voľakde telefón z minulého roka. Bol pomalý a dotykovka blbla, ale inak je v pohode.

Vytiahol z krabice čierny smartfón a nabíjačku. – Poviem ti kamarát čo urobíme. Ja ti do tohto mobilu nahodím Kecalka a ty odhalíš svoju ženu!

Priznám sa, pozeral som na Vinca ako žaba z prachu. On je impulzívny a máva nápady, z ktorých mi vyrážajú na čelo kropaje potu.

– To nie, odmietol som. – Idem ešte..žehlička..treba tam naliať octovú vodu. Zastavím sa inokedy. Prídem

Vstal som a bez rozlúčky som šiel domov.

Žehličku som nepotreboval čistiť, bola to iba zámienka. Ľahol som si v spálni a premýšľal. Ja že by som sa prihlásil do sociálnej siete? Plával so žralokmi, neokrôchanými chlapmi, vo vodách sexu? Vylúčené. Cítil som sa bezradne a s pocitom akejsi viny som zadriemal.

Zobudil som sa na zvuk kľúča vo dverách. Pocítil som úzkosť. Málokedy sa mi stalo, že som nemal pripravenú večeru, keď Martuška prišla z práce. Počul som ako si vyzúva svoje jarné čižmy.

– Jarko? – volala na mňa.

– Som tu, v spálni, – odpovedal som.

Žena zastala prekvapene vo dverách do spálne. Bola krásne namaľovaná a voňala ako levandule. Páčila sa mi jej široká tvár a aj postava. Bola moletnejšia, ale to mi nikdy neprekážalo. Ľúbil som ju celé roky bezpodmienečne.

– Čo sa deje? – opýtala sa. – Ty si chorý.

Iba sucho skonštatovala. Vzápätí dodala: – Mal by si si navariť čaj. Máš teplotu?

Taká je vždy. Starostlivá.

– Iba na mňa dosadla únava, povedal som. – Poď nachvíľu ku mne.

Pozdvihla obočie, ale predsa si sadla na okraj postele. – No čo?

Túžil som po nej ako už dávno nie. Cítil som, ako začínajúca erekcia nadvihuje moje tepláky a trocha som sa za to zahambil.

– Už dlho sme neboli spolu. Veď vieš..

Na moment spočinula zrakom na mojom lone, ktoré sa opĺzlo vzdúvalo, akoby niečo zvažovala. Potom sa zasmiala. Potľapkala ma po nohe.

– Oddychuj mojko. Zachvíľku si odskočím na obočie. Možno neskôr..

Náhle som cítil akési pohoršenie. Do tváre sa mi nahrnula krv.

– Ukáž mi ten nový telefón. Je dobrý? Ani si sa poriadne nepochválila.

Jej výraz sa zmenil. Prebodla ma pohľadom. To jej ide dobre, mojej manželke.

– Ukazovala som, keď som bola malá, – schladila ma. Vedel som, že už o tom nebudeme hovoriť. – Mám hlad, idem sa najesť. Potom dodala akoby na ospravedlnenie: – Ešte lež, mal si ťažký týždeň.

Odišla z izby.

Cítil som v jej hlase stopu irónie. Som chlap, ktorý sa stará o domácnosť. Je to práca na plný úväzok, irónia ma už po desiatich rokoch nerozhodí. Zostal som ležať a načúval zvukom z kuchyne. Musel som sa pousmiať. Počul som, ako opakovane otvára rôzne dvierka na linke. Hľadala tanier a šálku. Potom niekoľkokrát vysunula šuflík s riadom. Nikdy nevie, čo máme kde v kuchyni. S povzdychom som vstal. Urobím jej niečo pod zub, kým mi prevráti všetko hore nohami.

---

Vinco vyzeral natešene, keď som na druhý deň sedel v jeho obývačke, odhodlaný ponoriť sa do zmyselného oceánu sociálnej siete.

– Tak sa mi páčiš, chválil ma. – Slovo chlapa! Ja som mobil dal v noci predsa len nabiť. Veril som tomu nápadu a aj tebe, ty trdlo!

Jeho nadšenie sa prenieslo aj na mňa. S Vincom zvládnem čokoľvek, vravel som si.

– Pozri. Vieš čo som urobil? Ja som tú apku už aj nainštaloval. A vytvoril ti falošný profil.

– Falošný? – opýtal som sa. V mojom hlase muselo byť poznať znepokojenie, lebo Vinco ma hneď potľapkal ukľudnujúco po stehne.

– Nepanikár. Ber to ako karneval. Masku. Fotku tam nebudeš mať a dal som ti tam záľuby: hokej, plávanie a streľbu. Si štyridsiatnik, ale športovec. Máš meter osemdesiat a si vdovec. To na ženské zapôsobí. Máš prezývku Springy.

Bol som pobavene šokovaný. – To si vymyslel cez noc? Veď to sa ku mne vôbec nehodí.

Premeral si ma v celej výške 160tich centimetrov. – A máš modré oči. No čo? Stretávať sa s nikým nebudeš. Si návnada, rozumieš. Iba zistíme, čo a ako. Keď ju odhalíme...no to sa uvidí. Čakal že niečo poviem. – Ale je to klamstvo nie?

– Jaro. Neser ma. Chceš sa trápiť, že nevieš o svojej žene to podstatné? Prezrieme si profily žien v okolí. Ony tiež klamú a popisujú sa krajšie, ako sú naozaj. Ale ak neklamala o veku a meste, môžme ju objaviť a zistiť niečo zaujímavé.

Pobadal som, že Vinco pokladá nápad s Kecalkom za svoj životný projekt. Bol celý vzrušený a divoko gestikuloval rukou, v ktorej zvieral telefón.

– Pozri. Wifinu som nastavil svoju. Dosah je určite aj vo vašom byte. Ukážem ti, čo a ako zapneš a spustíš. Nič sa neboj.

Predstava, že som vysoký vyšportovaný chlap, sa mi páčila viac, než som dokázal priznať. Naoko neochotne som prevzal od Vinca starý smartfón.

– Tuto, – ukázal mi na obrazovke. – Toto je tvoj profil. A keď ťukneš na tento zvonček, vidíš, či ti niekto nepíše. Vypol som všetky zvuky a upozornenia, tak sa musíš vždy pozrieť.

– A tu, pozri, vidíš lupu? Tam vyhľadáme ženy z nášho mesta podľa veku a tak. Nesmieš zabudnúť, že na Kecalkovi si z Košíc, ale si ochotný cestovať kamkoľvek. Máš mercedes.

Vyprskol som smiechom. Ja a mercedes! Vodičák mám starostlivo odložený v skrini pod telkou. Cesty sú plné šialencov. A žiadne auto s Martuškou nemáme.

---

Spočiatku som bol z celej záležitosti rozrušený. Doma som telefón nepoužíval. Ukryl som ho v krabici pod umývadlom, k prostriedkom na čistenie okien. Neustále si oplachovať ruky od cesta, alebo sťahovať gumenné rukavice a prerušovať upratovanie kvôli pár hlúpym vetám? Smiešne. Vyhradil som si na „kecanie” vždy iba dve-tri hodiny denne, ráno u Vinca. Hneď na začiatku sme spoločne vytypovali vhodné profily žien a každú sme oslovili rovnako:

– Ahoj. Popíšeme?

Žiadna z nich nereagovala.

Ukázalo sa, že osloviť ženu ani v ére online flirtu nie je tak jednoduché. Počas prvého týždňa sme dostali dve ponuky na potešenie s mužom a konkrétny návrh od miestnej radodajky na orálny sex v aute za finančnú odmenu. Chcel som ukončiť márnu snahu. Keď sa vám nedarí docieliť vysoký lesk na nábytku, chyba môže byť aj v dreve. Vinco sa však zachoval ako naozajstný stratég a bojovník.

– Zmeníme postup, – rozhodol. – Chce to šokovú terapiu.

Netrúfam si zopakovať živočíšne správy, ktorými začal skúmať terén mužsko-ženského flirtovania. Ešte dnes sa červenám, keď si predstavím, čo si o Springym myslí ewka23, samoskaX, diablik66, alebo henka90. Naše – Springyho – správy nezostali nepovšimnuté. Tento pokrok Vincovi treba priznat. Odpovediam však chýbal žiadostivý záujem, naopak mrazivej ľahostajnosti v nich bolo nadmieru. Najpriateľskejší odkaz v Springyho schránke pochádzal od diablika66. Bol to stručný cenník masáží pre pánov. Po dvoch mesiacoch pokusov a prehier sa naše ranné „Kecálkové porady“ začali stávať čoraz vzácnejšími. Projekt sa úplne skončil v momente, keď Vinco navrhol vytvoriť fotografiu môjho pohlavia.

– Ženy nechcú pisálkov, – kričal a besne šklbal zipsom na mojich nohaviciach. – Rozpošleme jasný odkaz tým pobehliciam!

Nehneval som sa na kamaráta. Omámenie vínom a celková frustrácia bola na ňom jasne badateľná. Rozhodol som sa viac Kecalkovi nevenovať a ponechať Vincovi pár týždňov na regeneráciu. Z okna spálne som videl, že počet jeho ciest do obchodu pre čerstvé zásoby vína sa znásobil. Preto som vedel, že ani on sám potrebu celkového relaxu nepodceňuje.

Telefón zostal učupený medzi starými novinami a rozprašovačom prostriedku na sklo. Drhnutie novinami je skvelé pre lesk okien. Musím ale priznať, že som na Springyho často myslel. Niekedy som sa díval na Martuškinu tvár, keď rozžiarená vošla do bytu so smartfónom v ruke. Začala sa výraznejšie líčiť a jej účes nadobudol tvar a farbu zdravo rozkošatenej čerešne.

Páčil by sa jej Springy?, uvažoval som. Odpovedala by na jeho správy, ak by neboli oplzlé, ale správne vtipné? Keď sme sa spoznali, často som ju vedel rozosmiať. Vtedy to bolo krásne. Vidím ju dodnes, ako sa dusí hotdogom a slzy od smiechu jej stekajú po lícach.

Snívala vtedy o Neapole a ruinách Pompeí, zdalo sa jej to romantické. Mesto zničené a pochované pod vrstou popola.

– Pojdeme do Pompeí a ja ti na izbe v hoteli predvediem erupciu, povedal som jej vtedy.

Spomenul som si na to, čo vravel Vinco.

Sociálna sieť je karneval. Poznám rozdiel medzi tancovačkou a karnevalom. Na maškarnom bále si nie ste istý, či na tú hudbu, ktorú hrajú, viete tancovať. Ale cítite škrabošku na tvári a to vám dáva silu a istotu. Rozhodol som sa s online zoznamkou pokračovať.

A tak som si nasadil masku. Dokázal som ju stiahnuť na internete. Bol som dosť prefíkaný na to, aby som našiel fotografiu obyčajného chlapíka. Žiadneho herca ani politika. Mám dojem, že to bol zubár z Tennesee. Ak by som bol žena, nechcel by som si písať s niekým, kto nemá v profile nahranú fotku.

Vyzeral som dobre na tej fotke. Opálená široká tvár zrelého muža, oči trocha priďaleko od seba a nedbalo oholený. Ale sympaťák. Sám by som s ním rád pokecal. Bolo zreteľné na tom zábere, že športujem a som veselý. A podľa goliera na košeli sa dalo usudzovať, že viem čosi o nedbalej elegancii a kvalite. Fotku mercedesu a akýsi záber zapadajúceho slnka nad Neapolským zálivom „z dovolenky”, som do profilových fotiek prihodil iba akoby mimochodom. Moja nová maska a starostlivo koncipované správy priniesli svoje ovocie už po pár dňoch. Z desiatich správ som dostal odpoveď na sedem! Vyžadovalo si veľkú sebadisciplínu a systematický prístup, pamätať si o tých ženách všetky detaily. Bolo to ako roztriediť kúsky plastového modelu pred lepením. Každému jednotlivo treba venovať osobitú pozornosť, obrúsiť hrany a nerovnosti, aby zapadol na svoje miesto. Chce to čas a trpezlivosť.

Falošná skromnosť bokom. V lepení modelov som dosť dobrý.

---

Prezradím vám niečo o Springym, mojom alter egu na sieti. Je úžasne sexi a zároveň empatický. Hoci je chlap, perfektne rozumie ženám. Keď sa sťažujú na domáce práce, dokáže im dokonca poradiť. Žije sám, a teda je zvyknutý navariť si a dokonca žehlí. A hádajte, čo. Ženy to na Springym nenormálne priťahuje. Nikdy ženu neosloví kvôli sexu a nemá žiadne sexuálne narážky. Až po nejakom čase, keď si porozumejú a bavia sa o filmoch a divadle, dôjde občas aj na erotické písanie. Aj v tom je zrelý chlap. Nie oplzlý.

Springy pracuje ako zubný laborant v Košiciach. Doma si rád lepí modely lietadiel a celkom rád upratuje. Každá žena, s ktorou si na Kecalkovi píše, tak trochu tuší, že sa o jeho priazeň delí aj s inými, ale nedokážu sa na neho hnevať. Viete prečo? Lebo zjavne mu nejde o fyzické rande a je smutný, pretože mu manželka zomrela iba nedávno. Ani vám nepoviem, koľko kočiek spoznal Springy na sieti. Menej ako tridsať ich nebude. Niektoré sú pekné mršky a vedia sa rozpáliť, iné sú viac hamblivé. Sú úžasné. Väčšinou ženy od 40 do 50 rokov. Manželia na nich kašlú a poriadne sa s nimi ani nerozprávajú. Tie dievčatá sú pritom tak bystré a vedia toho toľko o všeličom! Springyho portfólio žien je pomerne pestré. Niektorá z nich je Martuška. Osobne tipujem že je to Sona435, alebo Kittka99. Oni sú také divokejšie. Obe sú – podľa fotografie – štíhle blondýny. Viem, že moja manželka by chcela určite tak vyzerať. Sona435 pracuje na dispečingu, ale má rada pirohy, ktoré Martuška nenávidí. Naproti tomu Kittka99 zbožňuje dobrodružstvo a veľa cestuje a jej muž je taký truľko, čo iba sedí doma na zadku.

---

Dnes večer na mňa obe túžobne čakajú.Kittka99, citujem „v postieľke celá nažhavená”. Sona435 má nové prádielko a jej „pokožka je horúca ako rozpálený piesok na púšti”. Do pol siedmej sedíme s Martuškou v obývačke a dívame sa na niečo zábavné. Cítim v sebe pokoj lovca, ktorému obeť už nikam neujde. Martuška mi hovorí, že ju pobolieva hlava a pôjde si skôr ľahnúť.

Počkám, kým sa zastaví voda v kúpeľni a kým nezačujem zavŕzganie postele. Telka potichučky vydáva zvuky začínajúcich správ. Spod matraca na kresle nenáhlivo vytiahnem mobil. Na Kecalkovi svieti pri menách Kittka99 a Sona345 zelené svetielko. Sú online.

– Už som sa na teba tešil, divoška, – napíšem Kittke do správy. Text pre Soňu bude iný: – Dnes už patrím iba tebe.

Bude to vzrušujúci večer, pomyslím si a urobím si pohodlie.

Zo spálne odvedľa sa dvakrát krátko za sebou ozve slabé cinknutie.